Predvolebný zápas o voliča by mal byť tým najkľúčovejším, čo strany riešia. Veď ide o to, aby mali šancu realizovať svoje programy, vízie, ciele v parlamente, či vo vláde. Preto vychádzajú do ulíc, platia kapelám, varia guláš, rozdávajú balóny. A hlavne sa snažia prostredníctvom toho najlepšieho, čo majú, získať si dôveru voličov. No nie každá strana to takto rieši. Sú i také, ktorým na priazni voličov vôbec nezáleží. Medzi ne spokojne môžeme zaradiť SDKÚ - DS. Je to nepochopiteľné, ale je to tak. Táto, kedysi morálna alternatíva mečiarovskej špinavo - mafiánskej éry sa dnes borí v bahne a zabára sa stále hlbšie a hlbšie. Po minulých voľbách sa aspoň na chvíľu zdalo, že v nej prebehla aspoň malá sebareflexia, čomu nasvedčovalo stiahnutie Mikuláša Dzurindu a nasadenie volebnej líderky Ivety Radičovej. No toto mätúce medziobdobie jednoznačne zastavil momentálny volebný líder, ktorý má plné zuby ponižujúcej pozície ministra zahraničných vecí a brúsi si zuby na kreslo premiéra.